Neviem, či poznáte skupinu Black Veil Brides. U nás je menej
známa. Ja ju zbožňujem. Zoznámila ma s ňou moja najlepšia kamarátka.
Takže to je príbeh o členovi tejto skupiny, Andym. Poviedka bude
rozdelená na viac častí a každý príbeh bude o jednom členovi.
I. Andy
Prechádzala
som sa po ulici. Bola som zahĺbená vo svojich myšlienkach, takže som
vôbec nevnímala, kam idem. Nachádzala som sa vo svojom vysnívanom meste.
Los Angeles. Žila som tu už dva mesiace. Si poviete, že to je “veľmi“
dlho. No skôr som sa sem nemohla prisťahovať kvôli škole. Poobzerala som
sa okolo seba.
Ulicu,
na ktorej som sa nachádzala, som nepoznala. Hmm. Takže to vezmem
vpravo. Som zvedavá, kam sa dostanem. Tak znie môj plán A. No a ak sa
nepodarí ten, tak je tu ešte aj plán B. A jeho znenie je. Z kabelky
vytiahnem mapu, ktorú som si kúpila na letisku, keď som sem priletela.
Zabočila som do práva a vydala som sa po ďalšej ulici.
Znova
som sa ponorila do spomienok a myšlienok. V LA som bola sama. Nepoznala
som tu nikoho. Chýbajú mi ľudia, s ktorými som vyrastala a moji
kamaráti. Lenže Los Angeles je Los Angeles a keď som už tu, tak môžem
byť rada. Zrazu ma z môjho premýšľania vytrhol náraz. Ocitla som sa na
zemi. Zmätene som sa pozrela pred seba. Zazrela som nohy oblečené v
čiernych potrhaných rifliach
„Are
you ok?“ prihovoril sa mi. Ten hlas. Z niekade som ho poznala. Zdvihla
som sa zo zeme. Oprášila som si zadok a potom som si skontrolovala
nohavice, či nie sú potrhané. Na zadku som mala dieru, no super to sú
moje najobľúbenejšie nohavice. Ale teraz im ta diera pridala na kráse.
Neznámi na mňa niečo rozprával anglicky. Prepla som na strýčka Google
translate.
„Oh.
Yes.“ Konečne som sa pozrela na toho chalana. A skoro som sa opäť
ocitla na zadku. Bol to Andy Biersack. Člen mojej obľúbenej skupiny
Black Veil Brides.
„ Ehmm. I have to go home,“ vypadlo zo mňa.
Vážne, Daniela, toto si povedala, to ti iné nenapadlo?
Domov
som dobehla červená ako paradajka. Vlastne ani neviem, ako sa mi to
podarilo. Keď som si z tašky vyberala veci, zistila som, že som stratila
peňaženku. Fajne. Dnes to už riešiť nejdem. Počká to do zajtra, alebo
sa nájde nejaká dobrá duša a prinesie mi ju.
Išla
som do sprchy. Po dlhej a hlavne horúcej sprche som vyšla zabalená len v
uteráku von z kúpeľne. Akurát som si to mierila do mojej izby obliecť
sa, niekto zazvonil. Len tak v uteráku som išla otvoriť. Šok, inak to
neopíšem. Pred mojimi dverami stál Andy v celej svojej kráse.
„Ahoj. Prepáč za ten dnešok, nepozeral som sa na cestu, a tak som si ťa nevšimol,“ ospravedlnil sa mi s nevinným úsmevom.
„Nie, to ja by som sa mala ospravedlňovať. A inak, ako si vedel kde bývam?“ spýtala som sa ho.
„Našiel
som tvoju peňaženku a v nej si mala adresu,“ vysvetlil mi. Z vrecka
koženej bundy vytiahol moju starú peňaženku. Ja som sa mierne
začervenala. Totižto, aj keď bola moja peňaženka stará, ešte sa na nej
jasne dalo prečítať Black Veil Brides. Venovala som mu úsmev.
„Nechceš ísť ďalej? Idem si objednať pizzu.“
„Rád.“
No
a tak to začalo. S Andym chodím už dva roky. Budeme sa brať, ale až sa
zbavím môjho tehotenského bruška. A to už dúfam nebude trvať dlho.
Vyzerám ako zemeguľa.
Pozrela
som sa na môjho spiaceho snúbenca. Spokojne spal. Veď aj nie, keď dnes
vybláznil na koncerte. Na nohách som pocítila niečo mokré. Opatrne som
zo seba stiahla prikrývku. Na plachte bol mokrý fľak. Odtiekla mi
plodová voda.
„Andy, vstávaj. Rodím,“ začala som kričať. Nič žiadna reakcia.
„Andrew
Dennis Dean Biersack. Ak okamžite nevstaneš a neodvezieš na do tej
skurvenej nemocnice, tak ťa zabijem,“ vrieskala som, to ho už konečne
zobudilo. Trhlo ním a prestrašene sa na mňa pozrel. Potom mu pohľad
zablúdil na mokrý fľak a už bol na nohách.
Už sa to začína.
Andy:
Bol
som vystrašený. Dan bola na sále už niekoľko hodín. Prechádzal som sa
hore-dole po nemocničnej chodbe. CC-mu a Ashleymu som už išiel pekne na
nervy.
„Andy, sadni si, prosím ťa Veď ak by sa niečo stalo, určite by nám to
prišli povedať. To že tam je tak dlho, je normálne,“ povedal pokojne
Ash. Zazrel som po ňom. Bol som nervózny ako pres svojim prvým
koncertom, možno aj viac.
Po chodbe k nám pribehlo drobné strapaté dievča. Na sebe mala kraťase a
tielko, na nohách mala papuče v tvare medveďa, také mala aj Dan.
Tipujem, že je to jej pyžamo. Bolo jasne vidieť, že nemá podprsenku.
Andrew! Preboha, na čo to myslíš, tvoja snúbenica rodí a ja tu myslím na prasačiny, okríklo ma moje druhé ja. Poobzerala sa okolo seba a zamierila ku mne.
„Ahoj, ja som Mitchelle. Dadina kamarátka. Písala mi, že je tu.“ Mala
divný prízvuk, rovnaký mala aj Dan, len ten jej bol trochu mäkší.
„Dada?“
„Daniela“
„Dan?“
„Yes“ Nestihol som jej odpovedať, pretože na chodbu višiel doktor.
„Andrew Biersack?“ A pozrel sa po našej skupine.
„To som ja. Ako je na tom moja snúbenica? A čo bábätko.“
„Chce vás vidieť,“ povedal a odišiel. To malo znamenať čo.
„A
eštev - je to izba dvesto tridsaťpäť,“ zakričal. Pozrel som sa na CC-ho
a Ashleyho. CC spal a slintal. Niekedy mám taký pocit, že ten chlapec
je retardovaný. A mám ho práve teraz. Ashley sa doslova lepil na
Mitchelle. A ešte k tomu sa zabával so žuvačkou. Mám to ja ale
retardovaných kamarátov. Prešiel som k dverám izby.
Vošiel som dnu a naskytol sa mi nádherný pohľad. Dan spala a vedľa jej
postele boli dve postieľky. Potichu som prešiel k postieľkam tak, aby
som nezobudil Dan. Jedno z bábätiek malo ružovú a druhé modrú čiapočku.
Pozrel som sa na Dan. Tá už nespala, ale pozorovala ma.
„Jerry a Katherine,“ povedala zachrípnutým hlasom.
„Sú nádherní,“ povedal som šeptom, aby som nezobudil mojich malých anjelikov.
„Po tebe,“ povedala už aj s miernym úsmevom. Pobozkal som ju na pery. Teraz som mal kompletnú rodinu.
„Čo povieš na to, kebyže za také dva roky máme takého ďalšieho anjelika?“
„Skús a ťa vykastrujem, Biersack!“ zavrčala. Zasmial som sa a dal som jej malý bozk na čelo.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára